Škola

Hm . . . Takže po výborne strávených prázdninách nasleduje škola. Škoda. Tento rok som deviatačka. Mala by som písať monitor ale keďže chodím na osemročné gymnázium tak som sa tomu vyhla. Chvalabohu. Na začiatku každého školského roka mi mama pripomína, že mm na začiatku nachytať dobré známky. Nuž ale ja som nenapraviteľná a vždy na začiatku nachytám zlé známky a potom to na polroka a na konci roka opravujem. Minulý rok som fyziku ledva, ledva opravila na trojku. Aspoňže tak. Keby som mala niečo horšie rodičia by ma prizabili.
Teraz momentálne mám známky celkom v pohode ale v pondelok sme písali z chémie a dokašľala som to a dnes sme písali z angličtiny a to som tiež dokašľala. Bude rada ak z toho budem mať aspoň trojku.
Dnes má meniny Martin. Martin na bielom koni. Malo by konečne začať snežiť ale zatiaľ nespadla ani vločka. Stále len fúka a svieti slnko a na toto ročné obdobie je až priteplo. Veď babie leto už dávno skončilo.
Dnes som sa nudila a tak som o Martinovi na bielom koni napísala báseň. Môžete si ju pozrieť tu: http://www.moje-pribehy.estranky.sk/clanky/basnicky/.
To by bolo na tému škola asi všetko. Tak Vám prajem aby sa Vám v tej Vašej škole darilo a aby ste mali dobré známky.

Bulharsko 2014 part.4

Deň pred odchodom z Bulharska sme boli posledný krát pri mori. Snažila som sa zapamätať si každý detail. Farbu obrovského, hlbokého mora, vzrušujúci ruch v hlavnej ulici plnej obchodov, vôňu čerstvého morského vzduchu, pocit horúceho, žltého piesku pod nohami, vlny lámajúce sa pri brehu. Nechcelo sa mi odísť. Dokázala by som sa tam vyvaľovať pri mori, na piesku aj celú večnosť. Navyše sa mi tam aj dobre dýchalo. Ale už mi aj začínal chýbať domov. A normálne jedlo.
V deň odchodu sme ráno do 11:00 museli všetko pobaliť, upratať izbu a potom zniesť batožinu dolu. DO odchodu sme však ešte mali čas a tak sme sa poprechádzali po uliciach a pokupovali niečo kamoškám. Prešli sme sa ešte raz okolo mora, najedli sme sa v reštaurácii a pobrali sme sa späť k hotelu. Takmer všetci zájazdníci tam už čakali.
Po chvíli prišiel nejaký ujo s autom a odviezol nám batožinu k autobusu. My sme tam museli dokráčať peši. Ale čo už. Aspoň sme sa prešli.
Všetci sme postupne nasadali do autobusu. Tentokrát som sa aj moja kamarátka sedeli po samom aby sme sa mohli dobre vyspať.
Keď bola všetka batožina naložená autobus vyrazil. Cesta nám pomaly ubiehala a ja som zaspala so slúchadlami v ušiach, prikrytá dekou, s hlavou na vankúši, opretá o okno.

Bulharsko 2014 part.3

Okolo hotela boli rozostavené dve kolónie kolotočov. Jedna spredu a druhá zboku. Tá prvá bola oplotená a prísne strážená. Už len vstup tam bol spoplatnený. Druhá už ale oplotená nebola. Posledné dni sme sa tam boli pozrieť.Povozili sme sa na autodrome aj na veľkom kolotoči a potom sme boli na pirátskej lodi. Zo začiatku to bola sranda ale potom z toho kamoške prišlo strašne zle. Ja som si necítila ruky a bla som sa, že vypadnem. Mala som ich ako zo želatiny. Chúďa kamoška sa potom triasla ešte pol hodinu. Veľmi som ľutovala, že som ju presvedčila aby tam so mnou šla. Nikdy som si to neodpustila.
V hlavnej ulici sme si pokupovali veľa vecí aj suvenírov. Ja som si kúpila tričko AC/DC - Hells Bells, čierno-bielu šatku s lebkami, miniatúru pirátskej lodi, . . .
Tiež som tam oslavovala meniny takže som dostala prívesok so svojim menom, náhrdelník s príveskom rybej kostry, koláč a šampanské.
Boli sme sa ešte pozrieť do prístavu. Viedli tam dve cesty. Jedna cez hlavnú ulicu a druhá popri mori. Okolo cesty, pri mori boli obrovské kamene a na nich maľby rôznych slávnych ľudí. Od spevákov až po vedcov. S niektorými som sa aj odfotila.
V prístave bol malý maják a veľa malých lodí. Poriadne som sa zahľadela do vody a objavila som tam mušle veľké ako päsť. Nikde inde sme také nevideli. Aj na pláži boli len také maličké. Oco tam chcel skočiť a pár ich zobrať no potom sa z rias vynoril morský had. Mal na chrbte podobné lemovanie ako naša vretenica atak to oco vzdal. Nakoniec sme dve mušle vylovili pomocou dlhej paličky.

Bulharsko 2014 part.2

Rozličné rodiny, ktoré bilo s nami na zájazde chodili po Prímorsku sami. Naša rodina ale všade chodila s rodinou mojej kamošky. Ja a ona sme boli spolu stále. A ešte aj moja sestra ale ona sa na nás stle sťažovala rodičom.
Našou hlavnou úlohou v Bulharsku bolo zohnať si pekného chalana. Moc nám to teda nešlo lebo sme nikoho takého nenašli.
Hneď vedľa nášho hotela mala stredisko česká cestovná kancelária Alexandia. Mala pobočky snáď v každej ulici, ktorou sme prešli. Alexandia robila každý večer svojim zákazníkom rôzne animačné programy. Takže sa to ozývala po celej ulici. My sme mali balkón otočený priamo k tomu stredisku takže sme si večer sadli na balkón a pozerali sme ako sa tam zosmiešňujú. Niektoré aktivity boli ozaj zábavné a my sme sa váľali od smiechu po zemi.
Jeden deň bolo kamoške zle. Chytila nejaký vírus či čo a dva dni nešla k moru tak som sa tam nudila so sestrou. Jeden deň som ani k moru nešla. Bola som pri kamoške a rozprávali sme sa. Prišiel ju pozrieť jej brat a začal napodobňovať alexandrijčanov a ich smiešne, detské tančeky. Kamarátka sa rozptýlila a na druhý deň jej už bolo lepšie.

Bulharsko 2014 part.1

Tento rok som sa konečne dostala k moru, konkrétne do Bulharska. Šli sme s hromadným zájazdom, ktorý organizovala jedna pani učiteľka. Pozná mojich rodičov a dohodli sa. Ešte sa ale dlho rozhodovalo či pôjdeme. Mala ísť aj jedna moja kamarátka s rodičmi a s bratom. Všetko sme si spolu plánovali. S rodičmi sme ešte pozháňali plavky a opaľovacie krémy. Bolo jasné, že na sto percent ideme. Nemohla som sa dočkať. Konečne uvidím more! Prvý krát v živote naživo!
Mali sme odísť 17.7.2014 o 5:00. Ale kým sme my spali rodičia pozerali správy a hlásili, že v Bulharsku presne tam kde sme mali ísť sú veľké dažde a zdvihnutá hladina mora. Všetci začali stresovať ale nakoniec sme nasadli do autobusu a vydali sme sa na 25 hodinovú cestu do Bulharska.
Boli sme ubytovaní v hoteli Nordik***. Rodičia mali izbu sami a ja, moja kamoška a sestra sme mali izbu sami o poschodie nižšie. Mali sme tam aj telku ale väčšina kanálov bola v cudzích jazykoch. Bolo tam veľa kanálov podobných českému Óčku akurát zahraničných. Našli sme tam jeden super francúzsky a pozerali sme ho stále.
Kúsok od hotela, o ulicu ďalej bola hlavná ulica plná obchodov a rôznych stánkov so suvenírmi. 
Každé poobedie sme šli na pláž k moru. V stánkoch sme si pokupovali veľké nafukovacie kolesá a bláznili sme sa s nimi vo vode, hádzali sme sa do vľn a pár krát nás aj vyklopilo. Hlavná vec, že bola sranda.

Tábor Danica 2014 part.2

Dúfala som, že na Danicu prídu aj dvaja chalani, s ktorými sme tam boli aj minulý rok. S jedným z nich som si písala aj na facebooku ale aj tak neprišiel. Tak som tam teda bola s kamoškou. Po čase sme si našli ďalších kamarátov síce mladších ale aspoň s nimi bola sranda. Sestra s nami v izbe dlho nevydržala lebo jej vadilo ako nahlas púšťame hudbu alebo ako nadávame a po čase odišla k svojim kamoškám. Čo bolo pre nás dobre. Mali sme celú izbu iba pre seba a už nás nikto nebuzeroval.
Mali sme aj olympiádu. Vyhrala som aj pár prvých miest ale to len preto lebo som tam bola jedna z najstarších a väčšina boli ešte malé deti. Počas tábora sme za rôzne aktivity získavali na papieri vytlačené koruny a na konci tábora vedúci usporiadali trh a mohli sme si za ne niečo kúpiť. Napríklad lopty, hry, ceruzky,  . . .
Na ten tábor chodím už asi tretí rok a nikdy sa mi z neho nechce odísť. Keby tam ešte neboli moji rodičia bolo by to ešte lepšie ale aj tak sa mi tam vždy veľmi páči. Ten tábor je ale len do 15 rokov a ja idem mať v máji 15 takže už tam nepôjdem ale budem hľadať nejaký iný.

Tábor Danica 2014 part.1

Tento tábor organizovala učiteľka dejepisu zo základnej školy v našej obci. Na tábore robili dozor aj moji rodičia, dcéra a syn pani učiteľky a ešte jedna teta, ktorú nikto nemal rád lebo bola prísna a nedovolila nám pastovať, volala sa Lucia.  Začínal sa 1.7.2014 a končil sa 6.7.2014. Ešte pred prázdninami som sa pohádala s kamoškou, s ktorou som mala ísť na tento tábor. Bála som sa len toho, že tam pôjde a budeme na seba celý čas vrhať nenávistné, vražedné pohľady ale tesne pren koncom školského roka sme sa akosi udobrili a všetko bolo zase oukey. Aj tak som jej stále celkom neverím a dávam si pozor.
Bol posledný deň v škole a ja som sa už tešila na utorok. Cez víkend som sa pobalila a v pondelok som šla vonku s kamoškou aby sme sa dohodli kedy sa zajtra stretneme na Danici.
Konečne utorok! Už len nejako zabiť nudu doobeda a potom sa chystať na odchod.
Prišli sme tam a prvé čo som urobila bolo to, že som si vybrala izbu. My baby sme mali modrú chatku a chalani zelenú. A keďže som tam pola prvé dievča mala som široký výber izieb. Nakoniec som si vybrala izbu s oknom otočeným k ceste a k chlapčenskej chatke presne tak ako minulý rok. Bola to trojposteľová izba s jednou skriňou na oblečenie, jednou skriňou na topánky a s troma nočnými stolíkmi. Postupne poprichádzali všetci a nakoniec aj moja kamoška. V izbe sme mali bývať sami dve ale moja sestra nemala s kým byť tak som ju musela vziať k sebe. Ale to len dočasne.